Vitajte

Posledná úprava:
September 16, 2018, 08:32

Vitajte

Aj Svätopluk chodieval na púte.

V Prešove vyvrcholilo P18, mladí sa začali chystať na SDM do Panamy


V Prešove vyvrcholilo P18, mladí sa začali chystať na SDM do Panamy


 
Prešov 29. júla (TK KBS) Niekoľko tisíc mladých ľudí z viacerých krajín sa zúčastnilo na Národnom stretnutí mládeže P18 v Prešove. Podujatie nadväzuje na Svetové dni mládeže (SDM). Na tomto celosvetovom podujatí sa mladí najbližšie stretnú v januári budúceho roka v karibskej Paname. Tím, ktorý ho chystá, očakáva státisíce mladých ľudí zo stoviek krajín zo všetkých kontinentov. Nebudú chýbať Slováci. V metropole Šariša, kde sa po vyše dvojročných prípravách celonárodná akcia konala, spustili slovenskú prípravu do Panamy. V Prešove zároveň zverejnili oficiálnu hymnu SDM v slovenskom jazyku. Záverečnou bodkou podujatia bola dnešná slávnostná svätá omša na Hlavnej ulici, ktorú za účasti viacerých biskupov, stoviek kňazov, rehoľníkov a tisícok ľudí celebroval predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. V štvordňovom programe, zameranom na odvahu, vystúpili stovky profesionálnych a amatérskych hostí. Na príprave sa podieľalo vyše 500 dobrovoľníkov bez nároku na odmenu.  

„Ďakujeme všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli pri príprave a realizácii Národného stretnutia mládeže P18 v Prešove. Poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí sa modlili za toto stretnutie. Bez tejto podpory by to všetko nemalo zmysel. Ďakujeme, že ste mysleli na to najdôležitejšie. Ďakujeme otcom biskupom za dôveru, rozhodnutie pokračovať v tradícii a za to, že stoja pri nás a za nami,“ hovorí kňaz Ondrej Chrvala, hlavný zodpovedný za P18. „Úprimnú vďaku posielame dekanovi Jozefovi Dronzekovi, Marekovi Rojákovi a všetkým kňazom, ktorí nám ochotne a s láskou vyšli v ústrety pri príprave. Osobitná vďaka patrí primátorke mesta Prešov Andrei Turčanovej za ústretovosť a otvorenosť tomuto podujatiu. Taktiež vďaka patrí aj pracovníkom Mestského úradu v Prešove,“ pokračoval. „Za rovnakú ústretovosť sme vďační aj Prešovskému samosprávnemu kraju na čele s jeho predsedom Milanom Majerským. Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí nám nezištne a dobrovoľne aj na úkor vlastného osobného či pracovného času pomáhali počas celej prípravy a tým, ktorí dali „zelenú“ pokračovaniu tradície Národných stretnutí mládeže, tým, ktorí ako dobrovoľníci dali k dispozícii svoj čas, sily a um či umelecké a tvorivé nadanie. V neposlednom rade ďakujeme sponzorom za ich podporu, za ich materiálnu a akúkoľvek ďalšiu pomoc. Ďakujeme všetkým mediálnym a iným partnerom. A vďaka všetkým, ktorí prišli na P18 a urobili ste toto podujatie tým, čím bolo,“ dodal hlavný zodpovedný za P18. 

Národné stretnutie mládeže P18 v Prešove zorganizovala Katolícka cirkev na Slovensku (Rada pre mládež a univerzity KBS a Kanet. n. o.). Generálnym partnerom bolo mesto Prešov. Partnerom Prešovský samosprávny kraj. Zúčastnilo sa na ňom vyše 4 500 mladých ľudí. Dve tretiny z počtu boli ženy. Najviac mladých prišlo z Košickej arcidiecézy (vyše 800). Z hľadiska veku ich bolo najviac vo veku 16 a 17 rokov. Okrem toho viac než sto zahraničných účastníkov. Z nich najviac – okolo 60 z Čiech. Okrem toho prišli stovky kňazov a rehoľníkov a takmer všetci biskupi Slovenska. Do spovedania mladých ľudí sa zapojilo okolo 100 kňazov. Na P18 do Prešova prišli hostia z viacerých krajín. Pricestovali zástupcovia krajín z Višegrádskej štvorky a ďalších východoeurópskych štátov. Prišli aj delegácie mladých z ďalších krajín. Najväčšiu – približne 60-člennú skupinu zahraničných hostí – tvorili hostia z Čiech. Osobitnú skupinu tvorili mladí Slováci zo Srbska. Z domácich skupín nechýbali na akcii viacpočetné skupiny františkánskej, mariánskej, jezuitskej či saleziánskej mládeže. Svojou prítomnosťou poctil podujatie primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová, predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský a ďalší hostia. 

„Cieľom všetkých Národných stretnutí mládeže je osobné stretnutie s Kristom. Veríme, že mladí v Prešove ho stretli. Mladým sme ponúkli zážitok živej Cirkvi. Zároveň sme sa spojili v modlitbe s našimi otcami biskupmi a roznietili sme v mladých túžbu po novej evanjelizácii. V metropole Šariša sme otvorili prípravy na SDM v Paname,“ dodáva Ondrej Chrvala, ktorý sa v závere dnešnej svätej omše prihovoril prítomným spolu s Milanom Majerským, košickým arcibiskupom metropolitom Bernardom Boberom. Pred začiatkom svätej omše sa k nim pridala primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová. V závere zaznel apel štyroch mladých ľudí. Ďakujeme všetkým vám, ktorí nás učíte plávať: rodičia, priatelia, učitelia, animátori, kňazi a zasvätené osoby. Ďakujeme, že usmerňujete tok našich – často nespútaných – vôd, ktoré sa ľahko dokážu vyliať, aj boriť hrádze. Ďakujeme, že ste trpezlivo ponorení v našich životoch. Ďakujeme aj vám – otcovia biskupi – že držíte kormidlo na lodi Cirkvi. Chceme vám sľúbiť, že sa túžime plaviť spolu s vami. Túžime piť z Prameňa – ktorým je Kristus – a priniesť túto Živú vodu do všetkých vyprahnutých vzťahov. Všetkých vás, ktorí počúvate toto naše odvážne odhodlanie – prosíme o modlitby za našu životnú plavbu. Nech je náš zrak stále upriamený na maják Božieho svetla," zaznelo okrem iného v odkaze mladých, ktorí prišli do Národné stretnutie mládeže P18 do Prešova. 

Na podujatí vyvrcholila niekoľkomesačná duchovná príprava s názvom Odvážny rok. Zameraná bola na odvahu. Program sa niesol v znamení motta SDM pre tento rok „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha,“ s podtitulom: Odvaha žiť v prítomnosti. Motto vybral pápež František. Obsahoval stovky umeleckých čísel pripravených špeciálne na mieru, ale aj liturgické slávenia a modlitby, ktoré sa mladým ľuďom predstavili v netradičnom šate. Nechýbali katechézy s biskupmi, špeciálna krížová cesta, duchovné, kultúrne a športové aktivity. Účastníci P18 aktívne pomôžu rodinám v núdzi. Na podujatí vyzbierali okolo 2 500 kusov školských pomôcok. Podporili tým celoslovenskú zbierku spojenú so zbieraním pier, školských tašiek, peračníkov, zošitov, pasteliek a iných školských pomôcok, ktorú organizuje Slovenska katolícka charita. Zapojili sa aj do špeciálneho popoludnia angažovanosti. Vďaka nemu mladí v meste a v lese vyčistili desiatky kilometrov chodníkov od buriny a odpadkov, vyzbierali desiatky vriec odpadu,namaľovali stovky metrov zábradlia a preliezok, pokosili hektár trávy či zrevitalizovali šesť kilometrov stromčekov a kríkov. Vďaka dobrovoľníckej pomoci pomohli aj desiatkam rozličných inštitúcii v meste a okolí. Mladí zaplnili viackrát aj prešovskú Hlavnú ulicu. Ožilo napríklad špeciálnym EXPO povolaní, kde svoju charizmu predstavilo vyše štyri stovky rehoľníkov. Špeciálnou prekvapením bol open air koncert spievajúcich zasvätených osôb, divadelné predstavenia a sprievodné aktivity v Záhrade umenia v Prešove. 

Národné stretnutie mládeže sa v podobných rozmeroch konalo po tretíkrát. Podobné podujatie sa konalo v roku 2013 v Ružomberku. Viacdňovú alternatívu pre tých, ktorí nemohli vycestovať na SDM do brazílskeho Rio de Janeira, navštívilo okolo tritisíc mladých ľudí z viacerých krajín. Na príprave sa podieľalo vyše 300 dobrovoľníkov. O stovku viac ich pomáhalo v Poprade, kde mladí Slováci začali prípravu na SDM v Krakove. Pod Tatry prišlo okolo 3 500 mladých ľudí. Každý rok sa konajú stretnutia mladých v jednotlivých diecézach, ktoré navštevujú stovky ľudí. Podnetom pre ne sú práve SDM. Tie sa prvýkrát konali v roku 1986 v Ríme na podnet svätého Jána Pavla II. Najbližšie SDM sa uskutočnia v roku 2019 v Paname. Slovenskí mladí sa na toto podujatie začnú oficiálne chystať v Prešove. 

-----------------------------------------------------------------   

Apel mladých v závere dnešnej svätej omše v Prešove

Sme tu!

Mladí z rôznych kútov Slovenska...
Vieme, čo je strach, poznáme zranenia, ale máme odvahu.
Prežívame neistotu, že sme len kvapkou v mori...
Ale aj obyčajná kvapka má silu vyhĺbiť kameň
a odvahu padnúť z neba na zem, aby darovala život.

Nechceme žiť v bezproblémových, tichých zátokách pohodlia,
ani ostať plávať v mŕtvych ramenách bez Boha.
Túžime vstať a vydať sa na dobrodružnú plavbu proti prúdu sveta.

Ďakujeme všetkým vám, ktorí nás učíte plávať:
rodičia, priatelia, učitelia, animátori, kňazi a zasvätené osoby.

Ďakujeme, že usmerňujete tok našich – často nespútaných – vôd,
ktoré sa ľahko dokážu vyliať, aj boriť hrádze.
Ďakujeme, že ste trpezlivo ponorení v našich životoch.
Ďakujeme aj vám – otcovia biskupi – že držíte kormidlo na lodi Cirkvi.

Chceme vám sľúbiť, že sa túžime plaviť spolu s vami.
Túžime piť z Prameňa – ktorým je Kristus –
a priniesť túto Živú vodu do všetkých vyprahnutých vzťahov.

Všetkých vás, ktorí počúvate toto naše odvážne odhodlanie –
prosíme o modlitby za našu životnú plavbu.

Nech je náš zrak stále upriamený na maják Božieho svetla.

Sme tu!

A nie sme sami!

Je nás mnoho...

Nie sme len izolované kvapky...
Spolu dokážeme spustiť vodopád!

V Prešove 29. 7. 2018
Národné stretnutie mládeže P18

-----------------------------------------------------------------

Na P18 v Prešove zverejnili slovenskú verziu hymny SDM v Paname

Na Národnom stretnutí mládeže P18 v Prešove zverejnili slovenskú verziu hymny Svetových dní mládeže v Paname. Zo španielčiny ju prebásnili Zuzana Eperješiová z tvorivej skupiny Poetica Musica a režisér programu P18 Pavol Danko. Hymnu naspieval zbor, ktorý pôsobí v Univerzitnom pastoračnom centre Jozefa Freinademetza v Bratislave, v spolupráci s niekoľkými dobrovoľníkmi oslovil ďalšie slovenské spevácke zbory, ktoré skladbu nahrali v nahrávacom štúdiu. 

“Pieseň je kľúčovým symbolom medzinárodného stretnutia mladých ľudí. Získava si srdcia mladých na celom svete. Srdcia slovenských mladých si môže získať už vďaka slovenskej verzii," hovorí Ondrej Chrvala, hlavný zodpovedný za P18. Hymnu zverejnili pred tisíckami mladých ľudí v rámci programu záverečného dňa P18. "Bol to ďalší darček, ktorý sme si pre nich pripravili," dodáva Ondrej Chrvala. Pôvodná španielska verzia s názvom “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova” v slovenskej verzii vyšla s názvom “Podľa tvojich slov”. K dispozícii je aj na oficiálnej stránke www.svetovednimladeze.sk. Okrem textov a not je k dispozícii aj jej audiopodoba a videoklip. 

Oficiálna hymna 34. svetových dní mládeže, ktoré sa uskutočnia v januári 2019 v Paname, je inšpirovaná charakteristickými rytmami panamskej kultúry. Jej heslo „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova“ (Lk 1, 38) vybral Svätý Otec František. Predstavili ju vlani v lete. Hymnu napísal a zložil katechéta Abdiel Jiménez, autor viacerých liturgických spevov a člen rôznych zborov.

TK KBS informoval Komunikačný tím P18

Rozhovor s historikom Robertom Letzom z roku 2016 o tom, ako sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska.

Robert Letz sa venuje cirkevným, politickým a kultúrnym dejinám Slovenska a je autorom viacerých učebníc a knižných monografií. Pôsobí ako vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vo svojej knihe Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách uvádzate, že mariánsky kult tu bol silný už počas obdobia Veľkej Moravy. Z čoho vychádzate?

K týmto najstarším dejinám máme pomerne málo informácií, ale aj z toho mála sa dá niečo vydedukovať. Najstaršou zmienkou, ktorá nám umožňuje povedať, že mariánsky kult sa zachytil už v Nitrianskom kniežatstve, je fakt, že knieža Pribina po svojom vyhnaní z Nitry v roku 833 vo svojom novom léne Blatnohradskom kniežatsve postavil viacero kostolov. Jeden z nich bol zasvätený Božej Matke. Bolo to v roku 850. Toto je prvá zmienka, ktorá sa sprostredkovane viaže k nášmu územiu. Je teda pravdepodobné, že tento kult tu už existoval.

Vieme aj to, že už pred 9. storočím na naše územie z viacerých smerov prichádzali kresťanskí misionári. Tiež viacerí veľkomoravskí panovníci, či už Svätopluk, alebo Rastislav, chodievali na púte. Putovali náročnou cestou, cez Alpy až do Cividale, ktoré leží na hranici dnešného Slovinska a Talianska. Blízka Akvilea je veľmi staré mesto s krásnou bazilikou, ktorá je zasvätená Panne Márii. Aj mnohí misionári prichádzali na naše územie práve z tejto oblasti, kde bol už vtedy mariánsky kult rozšírený.

Vy dokonca tvrdíte, že aj hlavný veľkomoravský chrám bol s veľkou pravdepodobnosťou zasvätený Panne Márii.

Je zaznamenané, že Metod bol po smrti v roku 885 pochovaný v „sobornom“ chráme svätej Bohorodičky. To je priamo uvedené v Živote sv. Metoda. Žiaľ, stále sa nevie, kde presne sa táto bazilika nachádzala. Či to bolo v Mikulčiciach, v Bratislave, alebo niekde inde na území bývalej Veľkej Moravy. Metodov hrob sa teda nenašiel. Len sa vie, že sa nachádzal v ľavej časti tohto chrámu. Dôležité je však to, že išlo o „soborný“, čiže ústredný chrám na Veľkej Morave. Z toho sa dá dedukovať, že práve mariánsky kult bol zrejme najrozšírenejším kultom alebo patrocíniom na Veľkej Morave.

Otázka je, do akej miery sa tento kult zachoval v rušných časoch, ktoré nastali. Teda keď do tohto priestoru koncom 9. storočia prišiel maďarský kmeňový zväz.

Nie je argumentom v prospech toho, že tento kult pretrval, to, že uhorskí panovníci zasvätili krajinu práve Panne Márii?

Ranofeudálny uhorský štát, ktorý v 10. storočí vznikal, sa, samozrejme, neutváral vo vzduchoprázdne. Staromaďarský kmeňový zväz prišiel na územie, ktoré už bolo kultivované a existovala tu cirkevná organizácia, a zrejme nadviazal aj na mariánsky kult, ktorý tu existoval. Aj keď z tohto obdobia dejín existuje len veľmi málo priamych dôkazov.

Tie nepriame sú aké?

Zaujímavé. Existuje kronika kňaza Dukljanina, ktorá sa našla v meste Bar v Čiernej Hore. V tomto písomnom prameni sa hovorí aj o Svätoplukovi. Uvádza sa tam, že Svätopluk zomrel a bol pochovaný v chráme Panny Márie. To otvára viaceré otázky. Napríklad, že legenda, s ktorou prišiel český kronikár Kosmas, podľa ktorej Svätopluk zomrel ako kajúcnik v kláštore, nemusí byť úplne pravdivá. V hre máme viacero možností jeho smrti.

Aj prvý uhorský kráľ svätý Štefan bol pochovaný v chráme Panny Márie. Bol veľkým mariánskym ctiteľom. Postavil obrovskú mariánsku baziliku v Stoličnom Belehrade (dnešný Székesfehérvár, pozn. red.) a modlil sa za to, aby zomrel v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie. To sa mu aj splnilo. Určite sa teda dá formulovať tvrdenie, že Uhorsko nadviazalo na mariánsku tradíciu Veľkej Moravy.

Úcta k Bolestnej alebo Sedembolestnej Panne Márii bola charakteristická pre celé územie Uhorska, alebo sa viazala špeciálne na územie dnešného Slovenska?

Úcta k Bolestnej Matke Božej je veľmi stará. Už v prvom storočí sa uvažovalo o mieste Márie v dejinách spásy. Tento kult sa šíril najmä z oblasti Sýrie a cez Byzanciu sa dostal do Talianska. Odtiaľ potom presakoval aj k nám. Ešte však nebol úplne samostatný, ale bol súčasťou veľkého mariánskeho kultu. Panna Mária sa zobrazovala najmä ako matka stojaca pod krížom. Oddelenú úctu k bolestnej Matke môžeme u nás sledovať od 12. storočia. Stojí za ňou svätý Bernard z Clairvaux, jeden z najznámejších cisterciánov. Bol to známy mysliteľ a mystik, ktorý veľmi zdôrazňoval utrpenie Matky Božej.

Ako sa stalo, že tento kult bolestnej Matky začal byť taký silný práve v slovenskom prostredí?

To sa tiež môžeme iba domnievať. Faktom však je, že tento kult našiel svoje umelecké zobrazenie v postave Piety, ktorá sa stala veľmi populárna v slovenskom prostredí. Šírila sa k nám z oblasti Švjačiarska, Rakúska a južného Nemecka. V 14. storočí už boli zobrazenia Piety u nás veľmi rozšírené. Prvé doložené patrocínium Bolestnej Matky Božej sa viaže k františkánskemu kostolu v Skalici a ide o rok 1467.

Kedy začali tieto patrocíniá na Slovensku masovejšie vznikať?

V 18. storočí. Súviselo to so zvýraznením úcty k Sedembolestnej Panne Márii pápežom Benediktom XIII., ktorý bol dominikánom a veľkým propagátorom mariánskeho kultu. On zaviedol v 1727 celocirkevný sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Najskôr sa slávil v piatok pred Veľkým piatkom, neskôr sa jeho slávenie presunulo na september.

Kedy sa začala Sedembolestná Panna Mária uctievať ako patrónka Slovenska?

To už je modernejšia záležitosť. Vychádzalo to ale z hlboko zakorenenej mariánskej úcty vlastnej Slovákom. V roku 1896 za pápeža Leva XII. dostali uhorskí biskupi súhlas uctievať Pannu Máriu ako patrónku uhorskej krajiny. Každý október sa mal sláviť sviatok Panny Márie – Veľkej pani Uhrov. V tom čase sa o tom veľa diskutovalo. Tento kult sa totiž využíval aj ako nástroj maďarizácie nemaďarských národov. Preto slovenskí kňazi, či už to bol známy historik František Víťazoslav Sasinek, alebo Pavol Jantausch, neskorší trnavský biskup, presadzovali myšlienku, aby sa na to v slovenskom prostredí reagovalo zvýrazňovaním kultu Sedembolestnej Panny Márie. Mohli to podporiť aj tým, že v Šaštíne existoval najväčší chrám zasvätený Sedembolestnej Panne Márii v celom Rakúsko-Uhorsku.

K ustanoveniu Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska výrazne prispel kňaz a politik Ferdiš Juriga, ktorý ešte v období Uhorska organizoval veľké púte do Šaštína. Najznámejšia je púť z roku 1913, kde bola po prvýkrát v litániách Panna Mária Sedembolestná spomenutá ako patrónka Slovákov. V roku 1927, teda za prvej Československej republiky, keď už Slovensko bolo samostatnou územnou jednotkou, vatikánska kongregácia pre obrady súhlasila s tým, aby Sedembolestná Panna Mária bola spomínaná ako patrónka Slovenska.

Dá sa povedať, že tu bol tento kult silnejší ako v iných častiach Uhorska?

Môžeme to povedať. Jednak na základe počtu patrocínií, ale aj na základe veľkosti a mohutnosti šaštínskeho chrámu.

 

Robert Letz sa venuje cirkevným, politickým a kultúrnym dejinám Slovenska a je autorom viacerých učebníc a knižných monografií. Pôsobí ako vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vo svojej knihe Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách uvádzate, že mariánsky kult tu bol silný už počas obdobia Veľkej Moravy. Z čoho vychádzate?

K týmto najstarším dejinám máme pomerne málo informácií, ale aj z toho mála sa dá niečo vydedukovať. Najstaršou zmienkou, ktorá nám umožňuje povedať, že mariánsky kult sa zachytil už v Nitrianskom kniežatstve, je fakt, že knieža Pribina po svojom vyhnaní z Nitry v roku 833 vo svojom novom léne Blatnohradskom kniežatsve postavil viacero kostolov. Jeden z nich bol zasvätený Božej Matke. Bolo to v roku 850. Toto je prvá zmienka, ktorá sa sprostredkovane viaže k nášmu územiu. Je teda pravdepodobné, že tento kult tu už existoval.

Vieme aj to, že už pred 9. storočím na naše územie z viacerých smerov prichádzali kresťanskí misionári. Tiež viacerí veľkomoravskí panovníci, či už Svätopluk, alebo Rastislav, chodievali na púte. Putovali náročnou cestou, cez Alpy až do Cividale, ktoré leží na hranici dnešného Slovinska a Talianska. Blízka Akvilea je veľmi staré mesto s krásnou bazilikou, ktorá je zasvätená Panne Márii. Aj mnohí misionári prichádzali na naše územie práve z tejto oblasti, kde bol už vtedy mariánsky kult rozšírený.

Vy dokonca tvrdíte, že aj hlavný veľkomoravský chrám bol s veľkou pravdepodobnosťou zasvätený Panne Márii.

Je zaznamenané, že Metod bol po smrti v roku 885 pochovaný v „sobornom“ chráme svätej Bohorodičky. To je priamo uvedené v Živote sv. Metoda. Žiaľ, stále sa nevie, kde presne sa táto bazilika nachádzala. Či to bolo v Mikulčiciach, v Bratislave, alebo niekde inde na území bývalej Veľkej Moravy. Metodov hrob sa teda nenašiel. Len sa vie, že sa nachádzal v ľavej časti tohto chrámu. Dôležité je však to, že išlo o „soborný“, čiže ústredný chrám na Veľkej Morave. Z toho sa dá dedukovať, že práve mariánsky kult bol zrejme najrozšírenejším kultom alebo patrocíniom na Veľkej Morave.

Otázka je, do akej miery sa tento kult zachoval v rušných časoch, ktoré nastali. Teda keď do tohto priestoru koncom 9. storočia prišiel maďarský kmeňový zväz.

Nie je argumentom v prospech toho, že tento kult pretrval, to, že uhorskí panovníci zasvätili krajinu práve Panne Márii?

Ranofeudálny uhorský štát, ktorý v 10. storočí vznikal, sa, samozrejme, neutváral vo vzduchoprázdne. Staromaďarský kmeňový zväz prišiel na územie, ktoré už bolo kultivované a existovala tu cirkevná organizácia, a zrejme nadviazal aj na mariánsky kult, ktorý tu existoval. Aj keď z tohto obdobia dejín existuje len veľmi málo priamych dôkazov.

Tie nepriame sú aké?

Zaujímavé. Existuje kronika kňaza Dukljanina, ktorá sa našla v meste Bar v Čiernej Hore. V tomto písomnom prameni sa hovorí aj o Svätoplukovi. Uvádza sa tam, že Svätopluk zomrel a bol pochovaný v chráme Panny Márie. To otvára viaceré otázky. Napríklad, že legenda, s ktorou prišiel český kronikár Kosmas, podľa ktorej Svätopluk zomrel ako kajúcnik v kláštore, nemusí byť úplne pravdivá. V hre máme viacero možností jeho smrti.

Aj prvý uhorský kráľ svätý Štefan bol pochovaný v chráme Panny Márie. Bol veľkým mariánskym ctiteľom. Postavil obrovskú mariánsku baziliku v Stoličnom Belehrade (dnešný Székesfehérvár, pozn. red.) a modlil sa za to, aby zomrel v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie. To sa mu aj splnilo. Určite sa teda dá formulovať tvrdenie, že Uhorsko nadviazalo na mariánsku tradíciu Veľkej Moravy.

Úcta k Bolestnej alebo Sedembolestnej Panne Márii bola charakteristická pre celé územie Uhorska, alebo sa viazala špeciálne na územie dnešného Slovenska?

Úcta k Bolestnej Matke Božej je veľmi stará. Už v prvom storočí sa uvažovalo o mieste Márie v dejinách spásy. Tento kult sa šíril najmä z oblasti Sýrie a cez Byzanciu sa dostal do Talianska. Odtiaľ potom presakoval aj k nám. Ešte však nebol úplne samostatný, ale bol súčasťou veľkého mariánskeho kultu. Panna Mária sa zobrazovala najmä ako matka stojaca pod krížom. Oddelenú úctu k bolestnej Matke môžeme u nás sledovať od 12. storočia. Stojí za ňou svätý Bernard z Clairvaux, jeden z najznámejších cisterciánov. Bol to známy mysliteľ a mystik, ktorý veľmi zdôrazňoval utrpenie Matky Božej.

Ako sa stalo, že tento kult bolestnej Matky začal byť taký silný práve v slovenskom prostredí?

To sa tiež môžeme iba domnievať. Faktom však je, že tento kult našiel svoje umelecké zobrazenie v postave Piety, ktorá sa stala veľmi populárna v slovenskom prostredí. Šírila sa k nám z oblasti Švjačiarska, Rakúska a južného Nemecka. V 14. storočí už boli zobrazenia Piety u nás veľmi rozšírené. Prvé doložené patrocínium Bolestnej Matky Božej sa viaže k františkánskemu kostolu v Skalici a ide o rok 1467.

Kedy začali tieto patrocíniá na Slovensku masovejšie vznikať?

V 18. storočí. Súviselo to so zvýraznením úcty k Sedembolestnej Panne Márii pápežom Benediktom XIII., ktorý bol dominikánom a veľkým propagátorom mariánskeho kultu. On zaviedol v 1727 celocirkevný sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Najskôr sa slávil v piatok pred Veľkým piatkom, neskôr sa jeho slávenie presunulo na september.

Kedy sa začala Sedembolestná Panna Mária uctievať ako patrónka Slovenska?

To už je modernejšia záležitosť. Vychádzalo to ale z hlboko zakorenenej mariánskej úcty vlastnej Slovákom. V roku 1896 za pápeža Leva XII. dostali uhorskí biskupi súhlas uctievať Pannu Máriu ako patrónku uhorskej krajiny. Každý október sa mal sláviť sviatok Panny Márie – Veľkej pani Uhrov. V tom čase sa o tom veľa diskutovalo. Tento kult sa totiž využíval aj ako nástroj maďarizácie nemaďarských národov. Preto slovenskí kňazi, či už to bol známy historik František Víťazoslav Sasinek, alebo Pavol Jantausch, neskorší trnavský biskup, presadzovali myšlienku, aby sa na to v slovenskom prostredí reagovalo zvýrazňovaním kultu Sedembolestnej Panny Márie. Mohli to podporiť aj tým, že v Šaštíne existoval najväčší chrám zasvätený Sedembolestnej Panne Márii v celom Rakúsko-Uhorsku.

K ustanoveniu Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska výrazne prispel kňaz a politik Ferdiš Juriga, ktorý ešte v období Uhorska organizoval veľké púte do Šaštína. Najznámejšia je púť z roku 1913, kde bola po prvýkrát v litániách Panna Mária Sedembolestná spomenutá ako patrónka Slovákov. V roku 1927, teda za prvej Československej republiky, keď už Slovensko bolo samostatnou územnou jednotkou, vatikánska kongregácia pre obrady súhlasila s tým, aby Sedembolestná Panna Mária bola spomínaná ako patrónka Slovenska.

Dá sa povedať, že tu bol tento kult silnejší ako v iných častiach Uhorska?

Môžeme to povedať. Jednak na základe počtu patrocínií, ale aj na základe veľkosti a mohutnosti šaštínskeho chrámu.

 


Zdroj: Jozef Majchrák, postoy.sk

HORE nasledujúce »

Vytvoren pomocou CMSimple | ablna CMSimple-Styles | RKC F Sebechleby 2010 | Prihlásenie