Noví blahoslavení

Spravidla raz mesačne pápež František prijme na audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých Angela Becciu, aby schválil dekréty o nových blahorečeniach a svätorečeniach. Naposledy sa tak stalo 10. júla.

Vatikánske médiá následne prinesú krátke profily budúcich svätcov, no pokiaľ medzi nimi nie je nejaký Slovák (naposledy to bola Anna Kolesárová v roku 2018 a salezián Titus Zeman v roku 2017), väčšej pozornosti sa im u nás nedostane. Čo je škoda, lebo aj tie niekoľkoriadkové životopisné črty ukazujú, že ide o výnimočných ľudí, ktorí inšpirujú svojou svätosťou, ale aj ľudskosťou. Pretože svätým sa človek nerodí, ale sa ním postupne stáva.

Zvláštnu pozornosť si pritom zaslúži skutočnosť, že medzi novými blahoslavenými či svätými sa stále viac objavujú nielen osobnosti 20., ale už aj 21. storočia. Sú to ľudia, ktorých súrodenci, priatelia, kolegovia či samotní rodičia stále žijú a s dojatím rozprávajú o tom, ako na ich ulici, v ich škole, dome či na pracovisku vyrástol svätec. Platí to aj o nasledujúcich dvoch životných príbehoch.

Patrón internetovej generácie

Carlo Acutis by mal dnes ešte len 29 rokov a svojim priateľom by zrejme stále opakoval duchaplnú myšlienku, ktorá ho preslávila: „Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie.“

Narodil sa 3. mája 1991 v Londýne, kde v tom čase pracovali jeho rodičia Andrea a Antonia. Niekoľko mesiacov po Carlovom narodení sa rodičia presťahovali do rodného Milána. Najprv navštevoval miestnu základnú školu, ktorú spravovali sestry marcelínky, neskôr sa zapísal na jezuitské lýceum. 

Prvé sväté prijímanie prijal ako sedemročný, každý deň chodieval na svätú omšu a modlieval sa ruženec. „Eucharistia je moja diaľnica do neba,“ hovorieval. A jeho mama sebakriticky priznáva, že hoci prvými svedkami viery by mali byť rodičia, bol to skôr Carlo, kto ich ťahal do kostola.

Postulátor procesu blahorečenia Nicola Gori v rozhovore pre portál ACI Stampa zdôraznil, že tým, čo Carla odlišovalo od iných detí, bolo bytostné uvedomovanie si, že Ježiš Kristus je živou osobou, ktorá stojí vedľa neho. „Byť vždy spojený s Ježišom, to je môj životný program,“ vyhlásil chlapec pri jednej príležitosti.

Carla bavili počítače, vynikal v programovaní, vytváral internetové stránky, strihal videá, ale zároveň si dával pozor, aby neprepadol závislosti. Na videohry si stanovil čas hodinu týždenne.

Jeho najvýznamnejším počinom – a dôkazom eucharistickej úcty – je vytvorenie výstavy o eucharistických zázrakoch, ktorá precestovala všetkých päť kontinentov. V knižnej podobe je pod názvom Eucharistické zázraky vo svete (Studio Lux 2017) dostupná aj v slovenčine. Zároveň naprogramoval dodnes funkčnú internetovú stránku miracolieucharistici.org. Neskôr vytvoril podobné projekty aj o mariánskych zjaveniach, anjeloch a démonoch či o raji, očistci a pekle.

Keď sa redaktor portálu Vatican Insider nedávno opýtal Carlovej mamy Antonie, či bol jej syn influencerom, odpovedala: „Toto slovo sa mi nepáči, ale áno, Carlo je tak trochu influencerom Božím. Pomáhal a pomáha druhým pochopiť, že šťastie spočíva v postavení Boha na prvé miesto, či už ide o veľké, alebo malé veci, akou je partička futbalu.“ 

V októbri 2006 Carlovi diagnostikovali pokročilé štádium leukémie – zomrel len tri dni nato vo veku 15 rokov. A aj keď jeho mama priznáva, že Boh si Carla povolal veľmi skoro, vzápätí dodáva, že verí v Boží plán. „Odkedy zomrel, žijeme akosi viac naplno. Stala som sa jeho pozemskou sekretárkou,“ dodáva žena, ktorej sa po synovej smrti narodili ešte ďalšie dve deti. „Samozrejme, aj ony sú súčasťou Carlovho tímu!“

Proces blahorečenia Carla Acutisa sa začal v roku 2013, diecézna fáza bola uzavretá v roku 2016. Pápež František v roku 2018 uznal jeho hrdinské cnosti, vyhlásil ho za ctihodného a 21. februára 2020 potvrdil vykonanie zázraku na jeho príhovor. Ide o uzdravenie nevyliečiteľne chorého brazílskeho dieťaťa, ku ktorému došlo v roku 2013.

Oznámenie termínu beatifikačnej slávnosti muselo byť pre pandémiu koronavírusu odložené až na jún, keď assiský biskup Domenico Sorrentino oznámil, že Carlo Acutis bude za blahoslaveného vyhlásený 10. októbra 2020 o 16. hodine v Pápežskej bazilike sv. Františka v Assisi. Slávnostnú svätú omšu bude celebrovať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Angelo Becciu. 

„Medzi vrstovníkmi pôsobil ako katechéta, dokázal im odovzdávať vieru nielen formou klasických stretnutí, ale využíval aj digitálne prostriedky. Slová, ktorá vyslovil v posledných dňoch, sú udivujúce. Povedal: ,Chcem obetovať všetky svoje bolesti Pánovi, za pápeža a za cirkev. Nechcem ísť do očistca, ale priamo do raja.‘ Toto povedal 15-ročný chlapec! Jeho slová nás zasahujú a myslím, že nás všetkých aj motivujú k tomu, aby sme sa s vierou nezahrávali, ale brali ju vážne,“ povedal kardinál Becciu pre Vatican News.

A prečo vlastne dôjde k blahorečeniu Carla Acutisa práve v meste svätého Františka? Práve na tunajší cintorín pred niekoľkými rokmi preniesli jeho telesné pozostatky. Minulý rok ich definitívne uložili do Sanktuária vyzlečenia sv. Františka, ktoré je hlavným pútnickým chrámom talianskej mládeže.

Zaujímavosťou je, že na ceste k blahorečeniu je už ďalší tínedžer. Pápež František minulý mesiac schválil dekrét o hrdinských cnostiach Angiolina Bonetta, ktorý zomrel v roku 1963 vo veku 14 rokov.  

Pápež František o Carlovi Acutisovi

Pripomínam ti dobrú správu, ktorú sme dostali ako dar ráno po vzkriesení: že zo všetkých temných a bolestných situácií, o ktorých hovoríme, jestvuje východisko. Napríklad je pravda, že digitálny svet ťa môže vystaviť riziku, že sa uzavrieš sám do seba, do izolácie alebo do prázdneho pôžitku. Ale nezabúdaj, že sú mladí, ktorí sú aj v tomto priestore kreatívni a dokonca geniálni. Je to prípad mladíka, ctihodného Carla Acutisa.

Carlo veľmi dobre vedel, že mechanizmy komunikácie, reklamy a sociálnych sietí možno použiť tak, že z nás urobia ľudí zaspatých, závislých od konzumu a novostí, ktorých si možno kúpiť, ľudí posadnutých voľným časom, uzavretých do negatívnosti. On však vedel používať novú komunikačnú techniku na odovzdávanie evanjelia, hodnôt a krásy.

Carlo sa nechytil do pasce. Videl, že mnohí mladí ľudia, ktorí chcú byť iní, stávajú sa rovnakými ako ostatní, lebo bežia za tým, čo im mocní tohto sveta vnucujú prostredníctvom mechanizmov konzumu a ohurovania. Nemôžu tak rozvíjať dary, ktoré im dal Pán, ani poskytnúť svetu svoje jedinečné osobné schopnosti, ktoré Boh zasial do každého z nich. Potom sa stáva, hovoril Carlo, že „všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie“. Nedopusť, aby sa to stalo aj tebe!

Nedopusť, aby ti ukradli nádej a radosť, nedaj sa nimi znarkotizovať, aby ťa potom mohli použiť ako otroka svojich záujmov. Maj odvahu byť niečím viac, pretože to, kým si, je dôležitejšie ako čokoľvek iné. Nepotrebuješ vlastniť ani sa navonok niečím zdať. Môžeš sa stať tým, čím Boh, tvoj Stvoriteľ, vie, že si, ak si uvedomíš, že si povolaný na veľké veci. Vzývaj Ducha Svätého a kráčaj s dôverou k veľkej méte: k svätosti. Takto nebudeš fotokópiou, budeš naplno sám sebou.

Keď ju bodali, opakovala Ježišove slová na kríži

Na budúci rok 6. júna bude blahorečená aj rehoľná sestra Maria Laura, vlastným menom Teresina Elsa Mainettiová. Stane sa tak presne 21 rokov od jej tragickej smrti.

Narodila sa 20. augusta 1939 v severotalianskej obci Colico ako desiate dieťa Stefana a Marcelliny, ktorá zomrela len niekoľko dní po pôrode. Otec sa neskôr druhýkrát oženil, no hlavný vplyv na výchovu Teresiny Elsy mala rehoľná sestra Maria Amellia, priateľka jej zosnulej matky. Malú zverenkyňu poslala do školy Kongregácie dcér Kríža v Parme.

V roku 1957 Teresina Elsa vstúpila do tejto rehole a po dokončení vyšších humanitných štúdií v Ríme vyučovala v rôznych školách, ktoré Kongregácia dcér Kríža spravovala. Po takmer tridsiatich rokoch pedagogickej činnosti sa stala predstavenou komunity v Chiavenne v taliansko-švajčiarskom pohraničí, kde naďalej pokračovala v práci s tínedžermi. V roku 1997 so skupinou mladých putovala aj na Svetové dni mládeže v Paríži.

S mnohými ostala v kontakte aj po tom, čo dospeli a založili si rodiny, súčasťou beatifikačného spisu je množstvo listov, ktoré si s nimi vymenila, ako aj poznámok a postrehov, ktoré si sama pre seba zapisovala.

„Keď prijímame toho, kto nás vyrušuje, nie sme to my, kto evanjelizuje, ale my sami sme evanjelizovaní, reflektovala sestra Maria Laura. Jej mučeníctvo sa nedá chápať bez tejto optiky. Spomínala, že treba mať odvahu byť osobami skonzumovanými, čiže premenenými na pokrm pre bratov, stať sa chlebom. Ochota darovať život sa rodí z tohto neustáleho daru, mučeníctvo nie je faktom samým osebe, ale korunovaním istej cesty života,“ povedala v rozhovore pre Vatican Insider postulátorka procesu blahorečenia Francesca Concoliniová. 

„Jej spolusestry rozprávali, že večer, keď boli unavené, občas nejaký chudobný človek zaklopal na dvere, a to aj v dosť zúboženom stave. Sestra Maria Laura bola tá prvá, ktorá sa dala do práce. Postarala sa oňho, umyla ho a navarila mu,“ uviedla postulátorka Concoliniová.

Obetavosť a materinský vzťah k mladým sa jej napokon stali osudnými. Neskoro večer 6. júna 2000 jej zatelefonovalo 17-ročné dievča Ambra Gianassová a prosilo o rýchle stretnutie. Do telefónu prezradila len toľko, že pred časom bola znásilnená a teraz zistila, že je tehotná a nevie, čo s tým. Bola to však pasca, ako rehoľnú sestru vylákať z kláštora.

Dôvod? Spolu s rovesníčkami Veronicou Pietrobelliovou a Milenou De Giambattistovou už dlhšie patrili k satanistom a ich úlohou bolo uzatvoriť „zmluvu krvi“ spojenú s ľudskou obetou. Keď Maria Laura vošla do tmavej časti parku, dlažobnou kockou skrytou v kabelke ju omráčili a následne 18-krát bodli nožom. Trikrát šesť bodnutí v sebe nieslo symboliku satanského čísla. Posledné slová umierajúcej rehoľnej sestry boli tie isté, ktoré Ježiš povedal na kríži: „Pane, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Dievčatá neskôr vypovedali, že pôvodne plánovali zabiť miestneho farára, ktorý však bol korpulentnej postavy, preto si vybrali menšiu a štíhlejšiu obeť. Policajti tiež zachytili, ako zadržané medzi sebou s údivom hovorili o strojcovi útoku. Keďže priamu či nepriamu účasť dospelej osoby na vražde sa nepodarilo dokázať, existuje domnienka, že to hovorili o Satanovi.

Súd udelil Ambre, ktorá bola mozgom celej akcie, 12 rokov a 4 mesiace väzenia, Veronica a Milena dostali 8 a pol roka. Všetky tri boli napokon prepustené už po odpykaní polovice trestu. Podľa portálu Vatican News vo väzení prešli hlbokou vnútornou konverziou a v súčasnosti pod zmenenou identitou pôsobia v cirkevných charitatívnych komunitách.

Na žulovom kríži nad hrobom zavraždenej rehoľníčky, pri ktorom sa každý mesiac schádzajú desiatky ľudí k modlitbe ruženca, sú ako epitaf vyryté slová z Evanjelia podľa Jána: „Ak pšeničné zrno odumrie, prinesie veľkú úrodu.“

Proces blahorečenia sestry Marie Laury sa začal v roku 2008, dekrét o jej mučeníctve pápež František schválil 19. júna, dvadsať rokov po úkladnej vražde. Biskup diecézy Como Oscar Cantoni následne v polovici júla oznámil termín aj miesto beatifikačnej slávnosti, ktorá sa uskutoční na mieste pôsobenia a smrti budúcej blahoslavenej.

Postulátorka Concoliniová je presvedčená, že sestra Maria Laura by bola vyhlásená za blahoslavenú aj bez toho, žeby umrela mučeníckou smrťou: „Mnohí objavili jej osobu až po smrti, no omnoho viac ľudí vrátane biskupa, farára a spolusestier ju považovalo za svätú už počas jej života.“

Zdroj: imrich gazda, in: postoj. sk