Menu
My Logo

Rímskokatolícka farnosť

sv. Michala archanjela


Mladá Talianka uprednostnila život svojho dieťaťa, vyhlásili ju za ctihodnú.

Maria Cristina Cella Mocellin, ktorá kvôli dieťaťu odmietla chemoterapiu aj potrat, smeruje k blahorečeniu.

Koncom augusta pápež František vyhlásil Mariu Cristinu Cella Mocellin (1969 – 1995) za ctihodnú, čím otvoril dvere jej blahorečeniu. Potrebné je ešte uznanie zázraku na jej príhovor.

Maria Cristina sa narodila v milánskej provincii Cinisello Balsamo. Ako tínedžerka uvažovala nad zasväteným životom, priťahovali ju najmä sestry saleziánky. „Pane, ukáž mi cestu: nezáleží na tom, či ma chceš ako matku alebo rehoľníčku, na čom naozaj záleží, je, aby som vždy plnila tvoju vôľu,“ cituje agentúra CNA jej duchovný denník z roku 1985.

Pre povolanie manželky a matky sa rozhodla ako 16-ročná, keď spoznala Carla Mocellina. O dva roky neskôr jej lekári objavili sarkóm v ľavej nohe. „Všetko je dar, dokonca aj choroba, pretože ak žijem tým najlepším spôsobom, môže to skutočne pomôcť rásť,“ napísala Carlovi v roku 1988.

Po úspešnej liečbe ukončila strednú školu a v roku 1991 sa vydala. Za krátky čas porodila dve deti – Francesca a Luciu. Počas tretieho tehotenstva so synom Riccardom sa však rakovina vrátila. Odmietla chemoterapiu aj myšlienku na potrat. 

Ako sama píše v liste synovi, obaja rodičia boli obdarení neobmedzenou silou vôle a túžbou po narodení syna. „Keď mi lekár opäť diagnostikoval rakovinu, mojou reakciou bolo opakovať: ‚Som tehotná. Ale doktor, som tehotná.‘ Bojovala som zo všetkých síl a nevzdala som sa myšlienky porodiť ťa, a to až tak, že doktor všetkému porozumel a nepovedal nič viac,“ napísala tesne pred smrťou niekoľkomesačnému chlapcovi.

Počas tehotenstva sa rakovina rozšírila do pľúc a spôsobovala jej utrpenie. Zomrela ako 26-ročná, pár mesiacov po pôrode. „Riccardo, musíš vedieť, že nie si na svete náhodou. Pán chcel tvoje narodenie napriek všetkým problémom, ktoré boli. Od prvej chvíle sme ťa milovali a chceli sme ťa z celého srdca. Keď ťa vidím takého krásneho, živého, priateľského, myslím si, že na svete neexistuje utrpenie, ktoré by sa neoplatilo znášať pre dieťa,“ napísala synovi v roku 1995. 

Mladá matka sa ďalej v liste vyznala, že jedného dňa sa Bohu poďakuje za utrpenie, ktoré prežíva: „Verím, že Boh by nedovolil utrpenie, keby z neho nechcel vyťažiť tajomné a záhadné, ale skutočné dobro. Jedného dňa pochopím zmysel svojho utrpenia a poďakujem mu zaň.”

Na počesť mladej hrdinskej ženy vzniklo Združenie priateľov Cristiny, ktoré podporuje dôstojnosť ľudského života. Na svojej webovej stránke zverejnili úryvky z duchovného denníka, ktorý si viedla od svojej mladosti. Už vtedy objavila, že svätosť spočíva v jednoduchosti. 

„Stávam sa svätou tak, že odstraňujem všetky prekážky zo svojej mysle, srdca a života, aby som sa nechala úplne preniknúť Božou láskou. (...) Konkrétne to znamená žiť každodenný život s veľkou jednoduchosťou, v rodine, v štúdiu, vo vzťahu s tebou, Carlo. Moje miesto je v jednoduchosti a ,rutine‘,” napísala nastávajúcemu manželovi ešte v roku 1990.

Jej heslom bolo robiť všetko s radosťou. Vo svojom denníku o tom píše opakovane: „Pane, chcem len teba! Milujem iba teba! Práve ťa hľadám! (...) Čo záleží na utrpení v živote, ak si za rohom ty a čakáš, kým mi urobíš obrovskú radosť?“

  zdroj: monika ostrovská, postoj.sk