Čo sa deje vo Francúzsku a v Belgicku Katolícka cirkev hlási prudký záujem o krsty, príčinu nepozná

Najväčší záujem o krst majú mladí do 25 rokov. Žiadosti prichádzajú aj z oblastí, kde nepôsobí kňaz, a aj od moslimov.

Vo Francúzsku a v Belgicku kontinuálne rastie záujem dospelých o prijatie krstu. Za posledné dva roky sa takmer zdvojnásobil. Rastie aj počet konvertitov z islamu.

Podľa oficiálnych štatistík prijalo tento rok vo Francúzsku katolícky krst 7 135 dospelých ľudí, vlani ich bolo 5 436 a pred dvoma rokmi „len“ 4 278.

Na porovnanie, v rokoch 2015 až 2021 bol počet krstov dospelých kontinuálne na úrovni 4 100 až 4 500. 

Vo Francúzsku rastie záujem o prijatie iniciačnej sviatosti aj medzi staršími deťmi a dospievajúcimi vo veku jedenásť až sedemnásť rokov. Kým vlani ich pokrstili 2 861, tento rok ich bolo viac ako päťtisíc. Krajina tak zaznamenala najvyšší počet pokrstených ľudí medzi dospelými a dospievajúcimi za posledných dvadsať rokov.

Podobný trend hlási aj susedné Belgicko, kde vlani biskupi a kňazi pokrstili 186 dospelých, no tento rok až 362.

Ako pripomína The Pillar, zo 68-miliónovej populácie Francúzska sa ku Katolíckej cirkvi hlási 29 percent obyvateľov, no len osem percent katolíkov navštevuje pravidelne omše.

Podobne je to aj v Belgicku, kde sa ku katolicizmu hlási zhruba polovica obyvateľov, no do kostola na bohoslužby aspoň raz za mesiac chodí necelých deväť percent veriacich.

Pre niektorých bola pandémia začiatkom ich cesty

Mohlo by sa zdať, že nárast krstov je spôsobený pandémiou, počas ktorej boli utlmené pastoračné aktivity cirkvi, a tak sa teraz len dobieha zameškané.

„Ak sme si mysleli, že prudký nárast počtu katechumenov v posledných rokoch bol dôsledkom dobiehania poklesu krstov počas covidu, tohtoročné čísla naznačujú niečo iné. Tento nárast je zásadným trendom,“ potvrdzuje Catherine Chevalierová z Národnej služby pre katechézu a katechumenát. 

Podľa nej bola pandémia pre niektorých záujemcov o krst dokonca východiskovým bodom ich cesty.

„Pre mnohých to bol veľmi dôležitý čas na zamyslenie, najmä vzhľadom na osamelosť a obavy z existenciálnych otázok. Hovoria, že ich viera im v tom čase bola zdrojom, ale je ťažké odpovedať na otázku, prečo nastal taký nárast,“ dodáva Chevalierová.

Francúzski biskupi hovoria o „radostnom prekvapení“, ktoré nemusí nutne súvisieť s pastoračnou činnosťou. Často je to výsledok vnútorného volania, hovoria.

„Toto vnútorné volanie môže zaznieť pri stretnutiach, najmä s kňazmi, alebo prostredníctvom krásy nášho náboženského dedičstva. Kríž pri bohoslužbe, svetlo vo vitrážach, ticho a atmosféra kostola,“ domnievajú sa biskupi podľa spravodajstva portálu Aleteia, ktorý cituje český Christnet.

Francúzsky portál Familie chrétienne dokonca píše o „prílivovej vlne“ a hovorí o oslnivom raste.

Vedúca diecéznej katechumenátnej služby v Le Mans Bérengère Melotová pre portál uviedla, že od začiatku školského roka neprešiel týždeň, aby nedostala aspoň jednu alebo dve žiadosti o krst od mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov.

V Grenobli dostal jeden kňaz 25 žiadostí o krst, pričom v minulých rokoch mal maximálne troch až štyroch záujemcov.

Kňazi dostávajú žiadosti o krst dokonca aj z vidieckych farností, kde nepôsobí žiaden kňaz ani sa tam nenachádza katolícka škola. Najvyšší nárast mali vo vidieckych diecézach Besançon, Dijon a Clermont.

Správa biskupskej konferencie hovorí, že žiadosti o krst alebo o prvé sväté prijímanie zaznamenávajú takmer vo všetkých diecézach Francúzska, a to v počtoch, ktoré sú pre nich nepochopiteľné.

Desať diecéz vo Francúzsku tento rok pokrstilo dvakrát viac katechumenov ako vlani a 21 diecéz zaznamenalo nárast krstov o polovicu. 

Diecéza Saint-Claude vo východnom Francúzsku zaznamenala viac ako 200-percentný nárast nových katechumenov. 

Kým vlani ich mala osem, tento rok ich je až 27. Diecéza má asi 240-tisíc obyvateľov, na porovnanie, každá slovenská diecéza je počtom obyvateľov väčšia.

Región Île-de-France, ktorý zahŕňa hlavné mesto Paríž, zaznamenal po rokoch relatívne stabilných čísel 27-percentný nárast. V cirkevnej provincii Paríž sa tento rok udelila alebo udelí sviatosť krstu 1 861 katechumenom. V roku 2023 ich bolo o štyristo menej.

Najväčší záujem o prijatie krstu a vstup do cirkvi evidujú u mladých vo veku od 15 do 25 rokov a dve tretiny z nich pochádzajú z kresťanskej tradície. Nezmenila sa skutočnosť, že väčší záujem je medzi ženami, ktoré tvoria až dve tretiny novopokrstencov.

Záujemcovia o krst prichádzajú nielen vďaka misijným aktivitám a pastoračným projektom, ale mnohí k rozhodnutiu požiadať o krst dospeli v osobnom procese.

O krst žiadajú aj moslimovia

Medzi žiadateľmi o krst sú vo Francúzsku aj moslimovia. Tvoria síce len päť percent katechumenov, no ako si všíma Catholic News Agency, v krajine, kde narastajú obavy z toho, že islam sa môže stať väčšinovým náboženstvom, nemožno tento fakt ignorovať.

CNA opisuje cestu jednej moslimky a jedného moslima ku kresťanstvu, ktorí pre to obetovali veľa.

Marie-Anne bola pokrstená na Veľkú noc. Krista našla, keď prišla z Alžírska s ťažko chorým a zomierajúcim manželom do belgickej katolíckej nemocnice. Tam ju natoľko ohromil súcit a ľudskosť zdravotnej sestry, že zatúžila dozvedieť sa viac o Ježišovi.

Tento smäd po Kristovi sa stal v priebehu rokov neutíchajúcim, čo sa nepáčilo jej rodine v Alžírsku. Rozhodla sa teda, že opustí prestížne postavenie a materiálne pohodlie, ktoré mala doma, a odišla s dvoma deťmi do Francúzska, kde dokončila katechumenát a prijala krst.

Zaujímavý je aj príbeh Francúza Nicolasa, ktorý v roku 2008 konvertoval na islam a odišiel do Indonézie. V tejto prevažne moslimskej krajine sa neskôr stal kresťanom a vrátil sa do vlasti.

Pre prijatie Ježiša sa musel rozísť s moslimskou manželkou a nemôže sa vídať často so svojimi deťmi. Nicolas upozorňuje, že v islame je odpadlíctvo zakázané, a tak mnohí moslimovia v Indonézii, ktorí prijali kresťanstvo, nemôžu túto zmenu formalizovať.

Bývalí moslimovia potrebujú integráciu do farností

Keďže moslimovia, ktorí sa dali pokrstiť, často čelia nepríjemnostiam, Parížska arcidiecéza v roku 2020 zriadila pre týchto ľudí pastoračnú službu Ananie. 

Jej cieľom je nasmerovať nových konvertitov z islamu do farností prispôsobených ich potrebám a vyškoliť kňazov a veriacich, aby ich čo najlepšie privítali.

Túto službu vedie maronitský katolícky kňaz Razi Saadé, ktorý ponúka farnostiam príručky, ako integrovať konvertitov z islamu.

Odhaduje, že z tých, ktorí v Parížskej arcidiecéze prijali počas Veľkej noci krst, bolo desať až dvadsať percent bývalých moslimov.

Sieť Ananie pomohla aj Marie-Anne a Nicolasovi, ktorí čelili vo svojej rodine a okolí zmätku a nepochopeniu z obrátenia. V rámci tejto služby sa bývalí moslimovia stretávajú každú stredu na omši a po nej je priestor na vzdelávanie aj priateľské rozhovory.

„Vo svojej novej farnosti som pociťoval určitý druh odstupu pre svoju minulosť,“ spomenul si Nicolas. „Hoci som pôvodom Francúz, trvalo mi dlho, kým som sa cítil integrovaný. Cítil som sa veľmi izolovaný a stretnutie so sieťou Ananie mi dalo veľa dobrého,“ vraví.

Kňaz Saadé poukazuje aj na ďalší vážny problém, keď mnohí katolíci chcú ukázať konvertitom z islamu náklonnosť, a tak im hovoria, že uctievame toho istého Boha a v konečnom dôsledku nie je potrebné stať sa kresťanom, aby dosiahli spásu. Podľa kňaza tento pomýlený prístup majú nielen laici, ale aj kňazi.

Saadé zdôrazňuje, že cirkev tu je aj na to, aby krstila tých, ktorí po krste túžia na konci dlhej cesty slobody, ktorou je katechumenát.

Cirkev by podľa neho zároveň mala nastoliť moslimským vodcom otázky o tom, čo možno urobiť na úrovni vzdelávania rodín, aby sa predišlo represáliám a tlaku na tých, ktorí stretli Krista a chcú ho nasledovať.

Príbehy spomínaných konvertitov Nicolasa a Marie-Anne dopadli v tomto smere dobre.

Nicolas počas prípravy na krst zažil, ako sa jeho otec, celoživotný ateista, náhle a nevysvetliteľne vyliečil z rakoviny po tom, čo požiadal o príhovor svätú Teréziu z Lisieux.

Otec Nicolasovi po tomto uzdravení sľúbil, že príde na jeho krst a bude ho podporovať na jeho ceste viery. V Indonézii medzitým jeho deti našli katolícky kostol, kam môže ísť počas svojej návštevy na omšu.

Deti Marie-Anne, ktoré od príchodu do Francúzska lipli na svojej moslimskej identite, sa napriek tomu rozhodli odprevadiť svoju matku ku krstiteľnici v bielom rúchu a chodia na hodiny katechizmu, aby lepšie chápali, čomu verí a čo prežíva.

Maria-Anne hovorí, že pre deti bolo ťažké, keď odišli z Alžírska, a cítila sa za to vinná. No jej syn, ktorý má 14 rokov, vníma, že po smrti otca boli v Alžírsku oveľa izolovanejší ako teraz vo Francúzsku.

„Pripomenul mi, že moja nová duchovná rodina vďaka láske a starostlivosti, ktorou nás troch obklopuje, už dávno prekročila pokrvné putá. Viem, že Pánova milosť pôsobí aj v ich srdciach, a nič ma nemôže viac utešiť, keď sa pripravujem na vstup do nového života prostredníctvom krstu,“ povedala.

Pavol Hudák, postoj.sk