Keď viera prekročí hranice: Kedy povedať radikálnosti stop

Radikálnosť je pojem, ktorý označuje prístup alebo postoje, ktoré idú ku koreňom problému a snažia sa dosiahnuť zásadné, hlboké a často drastické zmeny v spoločnosti, systéme alebo názore. Kedy však radikálnosť začína byť nebezpečná?

Určitú radikálnosť nachádzame už medzi prvými veriacimi. Napríklad v Prvom liste Korinťanom svätý Pavol hovorí o prísnej izolácii od tých, ktorí sa nazývajú kresťania, ale žijú hriešnym životom: „Teraz vám však píšem, aby ste sa nestýkali s tým, kto sa nazýva brat, a je smilník, chamtivec, modloslužobník, nadávač, opilec alebo zlodej. S takým ani nejedzte!“ (1 Kor 5, 11).

Pri sonde do histórie radikálnosti nemôžeme opomenúť často spomínané križiacke výpravy (1096 – 1291). Išlo o sériu vojenských výprav organizovaných európskymi kresťanmi s cieľom získať kontrolu nad svätyňou v Jeruzaleme a znovunastoliť kresťanskú vládu v oblasti Svätej zeme. Často zahŕňali násilné dobývanie územia sprevádzané zabíjaním miestneho obyvateľstva v mene viery.

Nesprávna radikálnosť sa nevyhla ani vnútru kresťanského spoločenstva. Inkvizícia bola náboženská inštitúcia Katolíckej cirkvi, ktorá mala za cieľ potláčať herézy a očisťovať kresťanskú vieru od nepravdivých a bludných učení. Vo viacerých prípadoch dochádzalo k prenasledovaniu, mučeniu a popravám tých, ktorí boli považovaní za heretikov vrátane Židov, moslimov a protestantov.

ZÁSAHY DO ZDRAVIA I DO PEŇAŽENKY

Všimli ste si na svojich známych či príbuzných zvláštne nadšenie z náboženstva, radikálne zmeny v životnom štýle, pocit nadradenosti či výnimočnosti alebo dokonca známky cielenej izolácie? Zbystrite pozornosť, možno sa dostali do kontaktu s nejakou sektou alebo sa stali súčasťou spoločenstva, ktoré vykazuje známky sekty.

Sekta je termín používaný na označenie náboženských, politických alebo spoločenských skupín, ktoré sa odlišujú od hlavných, tradičných foriem danej viery alebo ideológie. Charakterizuje ich uzavretá komunita, silný vodca, prísna kontrola nad osobným životom členom a niekedy dokonca fyzické oddelenie sa od zvyšku spoločnosti (napríklad život na inom mieste).

Scientologickú cirkev (tzv. scientológovia) založil L. Ron Hubbard, ktorý tvrdil, že ľudstvo môže dosiahnuť duchovnú slobodu prostredníctvom špecifických techník sebaobjavovania a „auditingu“. Ten je údajne formou duchovnej terapie, no v realite môže členov priviesť k silnej emocionálnej závislosti a finančným záväzkom.

Aj keď Svedkovia Jehovovi nie sú oficiálne považovaní za sektu, ich prísna disciplína, kontrola nad členmi a izolácia od širšej spoločnosti ich radí do skupiny kontroverzných hnutí. Medzi najznámejšie príklady ich radikálnosti patrí odmietanie transfúzie krvi aj v prípade život ohrozujúcich situácií. Sondou do života jehovistickej rodiny je napríklad film Oddelené svety (2008).

Ak ste niekde zachytili názov Moonova sekta alebo Cirkev zjednotenia, pravdepodobne sa vám vybaví hala plná neviest a ženíchov. Táto sekta je totiž známa masovými svadbami párov, ktoré sa nepoznali, ale v sekte im vybrali partnera. Prezentuje sa tiež silným dôrazom na rodinné hodnoty, ktoré však zaváňajú manipulátorstvom a neustálou kontrolou na osobným životom členov.

Tancujú, spievajú a bubnujú na verejnosti. Opakujú mantru: Haré Krišna, nejedia mäso, neužívajú omamné látky, nesúhlasia s predmanželským sexom. Prísna disciplína hnutia Haré Krišna môže byť pre nových členov lákavá, no zvyčajne ich vyzývajú, aby úplne zanechali svoj starý životný štýl, opustili predchádzajúce osobné i rodinné väzby a investovali svoj čas i peniaze do života v komunite.

Ani katolícke prostredie sa nevyhlo spoločenstvám vykazujúcim prvky siekt. Hnutie Nazaret – Beňovci sa údajne snažilo o návrat k pôvodnej kresťanskej čistote a radikálnej oddanosti Bohu. Jeho zakladateľom bol salezián Ján Augustín Beňo a svojich členov viedol k tomu, aby sa vzdali sveta, hmotných statkov, bežného života a udržiavali prísny režim modlitieb a pôstu. Hnutie vykazovalo známky duchovnej manipulácie, vyžadovalo úplnú podriadenosť duchovnému vodcovi. Ako problematické sa však javili len niektoré, najmä laické vetvy hnutia a dodnes na toto spoločenstvo existujú aj vnútri cirkvi rozporuplné názory.

NEBEZPEČENSTVO ČÍHA AJ ONLINE

A aby ste si nemysleli, že na internete ste v bezpečí, tieto stránky sa naozaj neoplatí sledovať.  Hrozí totiž riziko, že za na prvý pohľad rozumne znejúcou myšlienkou vytrhnutou z kontextu sa skrýva ultranacionalizmus, extrémny tradicionalizmus či nezdravé postoje k ženám.

Za stránkou Christianitas.sk stojí občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody (SHO), ktoré je známe svojimi nacionalistickými a ultrakonzervatívnymi postojmi. Toto hnutie sa okrem náboženských a morálnych otázok zaoberá aj témami národnej identity, kultúry a ochrany tradičných rodinných hodnôt. Stránka bola v minulosti kritizovaná pre šírenie názorov, ktoré nie vždy korešpondujú s oficiálnou náukou Katolíckej cirkvi.

S učením Katolíckej cirkvi sa nestotožňuje ani Magnificat Slovakia. Tento zdroj označujeme za problematický aj pre to, že šíri informácie, ktoré môžu byť zavádzajúce a neoverené, a podporuje rôzne pseudonáboženské teórie. Nedokážeme si zároveň overiť pravdivosť informácií – texty vychádzajú bez autora, na stránke sa nenachádza ani len meno šéfredaktora či sídlo redakcie.

Na rovnaký problém narazíme aj pri stránke Modlitba.sk. Táto stránka sa síce tvári ako katolícka, avšak šíri dezinformácie a falošné učenia, ktoré nie sú v súlade s katolíckou vierou. Rovnako nedokážeme zazdrojovať ich texty, nemajú imprimatur, a keďže nemajú ani nejakú redakčnú štruktúru, môžu zdieľať a písať takpovediac čokoľvek.

O pravdivé informácie je rozhodne núdza aj na pomerne známej a často zdieľanej Gloria.tv. Portál pracuje najmä so zdieľaním pochybných informácií, navádza k zriadeniu si účtu pre používateľov a v diskusiách pod článkami sa objavujú radikálne názory.

Možno ste fanúšikmi facebookovej stránky Tradičná katolícka ženskosť. Ak je to tak, majte sa na pozore a radšej si ju rovno odlajkujte. Stránka totiž zdieľa kontroverzné a silne tradicionalistické názory, prezentuje postoje k ženám, ktoré nie sú vždy v súlade s Katolíckou cirkvou. Za stránkou nestojí žiadny cenzor ani žiadna cirkevná autorita, takže jej autor si de facto môže publikovať a písať, čo chce.

Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch platí, že obsah, ktorý publikujú, je svojím spôsobom na prvý pohľad lákavý a zvádza k tomu, aby sme ho čítali, zdieľali či preposielali ostatným. Ako pri všetkom radikálnom, ktoré vedie k extrémizmu, aj tu sa treba mať na pozore už pri najmenších veciach. V týchto prípadoch reálne neplatí, že „veď zdieľam len tento jeden post, ktorý sa mi páči“. Sociálne siete aj webové stránky totiž fungujú určitým algoritmom a stačí, že ich máte „lajknuté“, prípadne že zazdieľate nejaký post, a je oveľa vyššia šanca, že sa vám v budúcnosti začnú zobrazovať stránky a posty s problematickým obsahom.

Ak sa teda chceme vyhnúť negatívnej radikálnosti v našich životoch, strážme si, čo čítame, čo pozeráme, čo počúvame a odkiaľ čerpáme informácie. Overujme zdroje (napríklad aj na stránkach tkkbs.sk alebo vatikan.sk) a nebojme sa k informáciám, ktoré v nás vyvolávajú veľké emócie (úžas, eufória, radosť, strach či hnev), pristupovať kriticky.

   Alžbeta Mohyláková, slovoplus.sk