História
Sebechleby sú starobylou farnosťou. Jej
historické bohatstvo je dané i tým, že táto obec bola kedysi povýšená
na zemepánske mestečko. Stalo sa tak za panovania kráľa Žignunda v roku
1411. Kresťanstvo do Hontu preniklo spolu s rímskymi légiami. Najstarší
záznam o obci Sebechleby je z roku 1135, kedy sa Sebechleby spomínajú v
zakladajúcej listine Bzovského opátstva. V roku 1156 sa spomínajú
desiatky zo sedemdesiatich dedín (farností), ktoré ostrihomský
arcibiskup Martirius daroval kapitule. Spomína sa tu aj farnosť
Sebechleby. V tom čase tu už stál malý kostolík. Prvý záznam o kostole
je až z roku 1295, kedy si obyvatelia postavili kostol - ecclesia
magnifica (kostol velikánsky). Spomienku o kostole máme aj z roku 1232.
Vtedy na územie Sebechlieb prišli nemeckí kolonisti, ktorým panovník
dovolil v kostole mať svojho kňaza.Asi 250 rokov slúžil kostol ku cti a
na slávu Božiu. Všetko zmenil vpád Turkov a jeho následné okupovanie
Sebechlieb. V roku 1543 Turci vnikli do Sebechlieb a vypálili mestečko.
Asi 500 obyvateľov odvliekli do zajatia a 600 ľudí zomrelo od hladu.
Nastalo vyvraždenie kňazov, alebo ich odvlečenie do Turecka. Ľud v
Honte zostal takmer bez kňazov. Kostol kvôli tomu, aby ho Turci
nezneuctili, zbúrali baníci z Banskej Štiavnice, ostalo len sanktuárium
na ktorom sú doteraz zachované kamenné gotické okná. Po skončení
Tureckej okupácii, v roku 1608 pristavili pôvodnému sanktuáriu loď
kostola. Stavbu dokončili v roku 1611. Potom prišla reformácia. V
rokoch 1611 až 1630 pravdepodobne tu nebolo katolíckeho kňaza. V roku
1703 kostol vyhorel spolu s farou, školou a polovicou mesta z dolnej
strany, ale následne ho opravili. V roku 1740 začali stavať ku kostolu
vežu. Do veže uložili relikvie sv. panny Pudentiány. Kostol a tým aj
farnosť je od najstarších čias zasvätená sv. Michalovi, archanjelovi.
Farnosť patrila do Ostrihomskej diecézy. Spravovali ju ostrihomskí
pátri, ktorí tu mali aj majetok. Svedčí o tom latinský nápis na veži,
ktorý v preklade znie: Dali postaviť a obnoviť ostrihomskí pátri, keď
na uhorských trónoch vládla Mária. Myslí sa tu na Máriu Teréziu. V ňom
je zašifrovaný aj rok ukončenia stavby veže, ako rok 1744.Od 30.
decembra 1977 farnosť patrila do Trnavskej arcidiecézy a od 14.
februára 2008 farnosť, po novom územnom usporiadaní diecéz na
Slovensku, patrí do Banskobystrickej
diecézy.
Kostol svätého Michala, archanjela
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdåžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so ståpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.Kaplnka svätého Jozefa
Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta.Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie- v prehlade V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu; ďalej pod tými istými podmienkami zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi; tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.
Kaplnka svätého Urbana na Starej Hore
Na Starej Hore, uprostred sebechlebských pivníc, sa nachádza kaplnka sv. Urbana, pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Kaplnka bola postavená v roku 1737 za pôsobenia sebechlebského rodáka Ondreja Pierstla na mieste pôvodnej drevenej kaplnky, ktorá bola postavená údajne na mieste, kde kde našiel chlapec umierajúceho starého otca, ktorého zabili Turci. V roku 1759 postavili za kaplnkou domček pre pustovníka, ktorý bol presťahovaný z Mladej Hory. Pustovník sa volal Apollonius. Kaplnka je postavená v barokovom slohu s polygonálnym uzáverom a strešnou vežičkou.
Kostol svätého Michala, archanjela
Farským kostolom Sebechlieb je kostol sv. Michala, archanjela. Jeho stavba má jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, krytého lomenou valenou klembou s lunetami, ktorá spočíva na rímsach pilastrov. Okná presbytéria sú gotické so zachovanými kružbami s 15. stor. Na severnej strane je gotická sakristia. Loď kostola je obdåžniková, po oboch jej stranách sú prístavby bočných kaplniek. Na južnej strane je malá štvorcová kaplnka so začiatku 19.stor. Na severnej strane je kaplnka sv. Jozefa z 18. stor. Pod kostolom sa nachádza viac hrobiek a štyri krypty.V interiéri kostola sa nachádzajú barokové, rokokové a klasi-sistické diela zo 17. a 18. stor. Na hlavnom oltári je obraz sv. Michala, archanjela, patróna kostola. Obraz namaľoval majster Schramek v roku 1928. Oltár je barokový so ståpovou archite-ktúrou a predstavanou menzou. Nachádzajú sa na ňom plastiky z dreva svätých Petra a Pavla, apoštolov, Panny Márie a sv. Jozefa. Sochy pochádzajú zo staršieho oltára.Ľavý bočný oltár vyhotovil kremnický sochár Dionýz Ignác Staneti v roku 1754. V súčasnosti je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Pravý bočný oltár je neskorobarokový z roku 1756. Je zasvätený nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pôvodne na bočných oltároch boli obrazy sv. Anny a Nanebovzatia Panny Márie, ktoré namaľoval viedenský maliar Antónius Schmidt. V kostole je neoklasisistický organ z roku 1898. Po stranách lode sú obrazy krížovej cesty. Vo veži kostola sa nachádza šesť zvonov.Kaplnka svätého Jozefa
Sebechlebskí veriaci k úcte sv. Jozefa v roku 1724 pristavili ku kostolu kaplnku. O jej stavbu sa zaslúžil sebechlebský rodák, kňaz Juraj Šorec. Postavená je v barokovom slohu a mala pôvodne klenbu na vtiahnutých pilieroch. Od roku 1872 má rovný strop. Roku 1779 kaplnku rozšírili a prestavali. V kaplnke je barokový oltár, v ňom umiestnený obraz Smrť sv. Jozefa od maliara Antónia Schmidta.Úcta k sv. Jozefovi sa veľmi rozšírila. Vzniklo rehoľné Bratstvo sv. Jozefa. Bratstvo malo svoje pravidlá a stanovy, ktoré boli aj publikované. Poslaním Bratstva je spoločne prosiť za uzdravenie, navštevovať nemocných a poskytovať im duchovnú podporu, odprevádzať zomrelých, predmodlievať sa a pod. Do rehoľného Bratstva mohol vstúpiť každý veriaci bez rozdielu pohlavia a veku. Dňa 10. decembra 1730 bolo Bratstvo potvrdené aj autoritou pápeža Klementa XII. bulou Pontificatus sui anno primo in oppido Sebellie- v prehlade V prvom roku úradovania pre mestečko Sebechleby. V nej pápež rehoľnému Bratstvu udelil plnomocné odpustky a to rehoľníkom hneď na prvý deň pri vstupe do rehole s podmienkou, že úprimne oľutujú svoje hriechy, pristúpia k sviatosti zmierenia a príjmu Najsvätejšiu Eucharistiu; ďalej pod tými istými podmienkami zapísaným bratom a sestrám, ktorí sa ocitli v hodine smrti, tomu, kto vo výročný deň Bratstva navštívi kostol alebo kaplnku menovaného Bratstva; tým, ktorí dobrovolne postúpia opatrovanie chudobných, či sprostredkujú mier medzi nepriateľmi; tomu, kto poblúdeného privedie na cestu spásy a mnohé iné odpustky. Kardinál a arcibiskup v Ostrihome Ján černoch, pôvodom Slovák, vymohol pre kaplnku priviléguim oltára sv. Jozefa. Úctu k sv. Jozefovi rozširovali sebechlebský farári: Juraj Šorec, Daniel Munich, Ondrej Pižúch, Ondrej Pierstll, Imrich Hodbavný. Adam Kučera, Jozef Morvay. Všetci sú pochovaní v krypte Bratstva sv. Jozefa pod oltárom v kaplnke.
Kaplnka svätého Urbana na Starej Hore
Na Starej Hore, uprostred sebechlebských pivníc, sa nachádza kaplnka sv. Urbana, pápeža a mučeníka, patróna vinohradníkov. Kaplnka bola postavená v roku 1737 za pôsobenia sebechlebského rodáka Ondreja Pierstla na mieste pôvodnej drevenej kaplnky, ktorá bola postavená údajne na mieste, kde kde našiel chlapec umierajúceho starého otca, ktorého zabili Turci. V roku 1759 postavili za kaplnkou domček pre pustovníka, ktorý bol presťahovaný z Mladej Hory. Pustovník sa volal Apollonius. Kaplnka je postavená v barokovom slohu s polygonálnym uzáverom a strešnou vežičkou.