Fiducia supplicans z pohľadu jednoduchého kňaza v pastorácii

 

Motív napísania Vyhlásenia

 Hneď v úvode Dikastérium vysvetľuje, že toto vyhlásenie vzniklo ako odpoveď na „rozličné otázky, či už formálne alebo neformálne, ohľadom požehnania párov rovnakého pohlavia“ a ako nové vysvetlenie Responsum ad dubium – odpovedí pápeža Františka na na otázky niektorých kardinálov zo dňa 22.2.20211. Motivácia Dikastéria je teda zrejmá. Nemá v úmysle zavádzať niečo nové, ani necíti potrebu definovať, či re-definovať, pojem požehnania. Vyhlásenie vzniká ako odpoveď, ktorú využíva na to, aby hlbším spôsobom pripomenulo, ako Cirkev vnímala a vníma požehnanie.

 Dva typy požehnania

 S veľkým zdesením som čítal prvé komuniké v slovenčine, ktoré vydala slovenská sekcia VaticanNews2, a ktoré sa zrejme stalo podkladom aj pre Katolícke noviny3. Obe tieto správy prinášajú vo svojom texte informáciu, že „dokument rozlišuje medzi obradným a liturgickým požehnaním a spontánnym požehnaním“. Budí sa tak dojem, že zrazu máme niekoľko podstát požehnania, že jedno požehnanie nie je ako druhé, že jedno požehnanie znamená niečo iné ako druhé. A to samozrejme nie je pravda! Vyhlásenie nehovorí nič o rozlišovaní medzi požehnaniami, rozlišuje iba rôzne chápania (resp. praktické prístupy) toho istého požehnania, nakoľko požehnanie ako modlitebná prax je vo svojej podstate len jedno, a preto ním možno vždy označiť len jednu a tú istú skutočnosť. O akú skutočnosť ide, sa snaží v krátkosti Vyhlásenie odpovedať v bodoch 14.-19., keď na pozadí krátkeho zoznamu požehnaní v Písme Svätom vysvetľuje, že požehnanie je modlitba príhovoru v dôvere (ajhľa prečo názov Fiducia supplicans), ktorá môže mať dva aspekty: zostupný – kedy si vyprosujeme od Boha milosť, alebo vzostupný – kedy Boha chválime za prijatú milosť. Žiadne iné požehnanie neexistuje! To, čo azda veľmi nešťastne aj samotné Vyhlásenie uvádza v názve druhej kapitoly (Zmysel rôznych požehnaní) naozaj evokuje akoby sa zavádzali rôzne podstaty požehnania, a teda odteraz budú viaceré požehnania… Ale samotný text nič o takomto delení nehovorí. Text vysvetľuje, že na jedno jediné požehnanie (čo do podstaty) je možné hľadieť z viacerých hľadísk (spôsobov chápania) – liturgického a pastoračného. Pokiaľ z liturgického chápania (resp. chápania teológie liturgie) sa požehnanie legitímne stáva súčasťou obradu a dáva požehnaniu určité predpisy, z pohľadu pastoračného chápania (resp. chápania pastorálnej teológie) požehnanie nepotrebuje nutne liturgické predpisy, ak nie je udeľované v rámci stanoveného liturgického obradu (čo však neznamená, že požehnanie by nebolo samo o sebe liturgickým úkonom). Toto je jediné rozlíšenie, o ktorom Vyhlásenie hovorí – rozlíšenie chápaní tej istej skutočnosti! Vyhlásenie tak nezavádza nový typ požehnania, alebo nové požehnanie, iba hovorí o rozličnom chápaní (z perspektívy teologických disciplín) nutnosti predpisov pre ortopraxiu požehnania.

 Možnosť požehnania neregulárnych párov

 Keďže Vyhlásenie vzišlo z motívu odpovede, tak po predložení chápania požehnania (v súlade s Písmom a Tradíciou) ponúka sľúbenú odpoveď: nikto nie je vylúčený z možnosti požehnania4. Dokonca ani hriešnik, dokonca ani veľký hriešnik… Veď naozaj, kto z nás ním nie je? A predsa máme všetci odvahu o požehnanie prosiť. Či ho prijímať na konci každej omše…

To čo hovorí Vyhlásenie je, že kňazi majú veľkú zodpovednosť v rozlišovaní pohnútok žiadateľa o požehnanie.5 Ak sú tieto pohnútky legitímne – teda sa žiada o milosť Boha, aby sme dokázali podľa hnutia jeho Ducha formovať svoj život – potom sa požehnanie nemá odmietnuť nijakej osobe, či osobám, hoc by sa pred nás postavili v pozícii neregulárneho zväzku (rozvedení a znovu civilne zosobášení, dvojica rovnakého pohlavia, či iné…)6. Ak však tieto pohnútky nie sú legitímne – žiadajúci „ako pár“ túžia po schválení ich neregulárneho stavu zo strany Cirkvi – potom treba požehnanie odmietnuť, resp. s pastoračnou múdrosťou a láskou vysvetliť, že niečo také nie je možné. Nie je predsa možné žiadať od Boha milosť na to, aby som zotrval v hriechu…

 Z môjho pohľadu jednoduchého pastoračného kňaza tak na tomto Vyhlásení nevidím nič poburujúce, práve naopak, povzbudzujúce – nehodnotiť človeka podľa jeho skutkov, ale hodnotiť skutky človeka (vďaka ti sv. Augustín). Pretože to čo treba odsúdiť je zlo, v akejkoľvek forme, a tak akémukoľvek človeku, ktorý zlo pácha (či som to ja sám, alebo niekto iný) pomôcť pochopiť, že jeho skutočné naplnenie ako človeka sa udeje len v jednote s Kristom, pravým obrazom a podobou Boha, na ktoré sme stvorení. A kým v tomto obraze a podobe nespočinieme, naše srdce bude stále nespokojné (vďaka ti sv. Augustín).

 -------------------------------------

1Fiducia supplicans, b.2.

2https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2023-12/vyhlasenie-o-moznosti-pozehnani-pre-osoby-zijuce-mimo-manzelstva.html

3https://www.katolickenoviny.sk/spravodajstvo/category/zahranicne/article/vatikan-umoznil-pozehnanie-pre-%84neregularne-pary.xhtml

4porov. Fiducia supplican, b.28.

5Fiducia supplicans, b. 41.

6porov. Fiducia supplicans, b.40.

 

 SDLic. Branislav Markovič, farár v Oslanoch